Jarmila Čihánková (* 26. jún 1925, Roštín, Česko – † 14. december 2017, Trnava)[1] bola česká maliarka, kresliarka, grafička a autorka priestorových objektov, pôsobiaca na Slovensku.
Patrila k významným predstaviteľom Slovenského umenia šesťdesiatych rokov. Od roku 1950 žila v Bratislave, zomrela roku 2017 v Trnave. Vo svojej tvorbe sa venovala maľbe,[2] priestorovým inštaláciám, tkaným veľkoplošným priestorovým objektom technikou artprotisu. Vizuálne inklinovala najprv k figurálnej maľbe, v šesťdesiatych rokoch zmenila svoje výtvarné smerovanie a tvorila konštruktívnu, konkretistickú abstrakciu, po normalizácii spoločenského aj výtvarného prostredia umeleckej scény, sa venovala opäť figurálnej maľbe.[3] Jej tvorba šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia je výraznou v zmysle posúvania konštruktívnej abstrakcie od plošného obrazu k priestorovému objektu a konceptuálnejšej tvorbe prostredia.[1] Prechod od maliarskeho priestoru na plátne, k rozšírenému fyzickému priestoru tak začala uplatňovať skôr, ako sa vo svete prejavil záujem o expandované pole maľby – z angl. Expanded painting. „Jej smerovanie prekračovať hraničné póly v rámci výtvarného odboru (Červená guľová štruktúra, 1968 / objekt-svietidlo) prerástlo napokon do polôh integrácie umeleckých disciplín (Žltý environment, 1970), napr. gule na oceľových pružinách voľne rozmiestnila v prírodnom prostredí a ozvučila ich. Pohyb týchto štylizovaných púpav predpokladá akciu diváka alebo prírodnej sily – vetra.“ [4]
Počas aktívnej kariéry sa umelkyňa dlhodobo venovala tvorbe tkanej aj strojovo vytváranej tapisérie. Artprotisy boli paralélnym pretlmočením jej obrazovej konštruktívno-geometrickej tvorby. V druhej polovici sedemdesiatych rokov pod tlakom ideologických aj existenčných požiadaviek zanechala program abstraktno-geometrickej tvorby, ktorý obnovila opäť po roku 1990.[5]
Štúdium
Spočiatku navštevovala Strednú školu umeleckých remesiel v Bratislave (prof. Ľudovít Fulla), ako je spomenuté v niekoľkých jej monografických knihách, od „od 13. rokov navštevovala detský kurz maľovania a modelovania pri Škole umeleckých remesiel (teda v posledný rok jej existencie, pred zavrením počas nevôle Slovenského štátu a nastupujúceho fašistického zriadenia). Napriek tomu umelecké kvality a pedagogické schopnosti prvých učiteľov (Ľ. Fulla, J. Horová) podporili prirodzený rozvoj jej maliarskeho talentu. Bez znásilňovania detskej predstavivosti mentorovaním začalo sa tak formovať jej vlastné farebné i tvarové videnie okolitého sveta. Menovite spôsob Fullovho usmerňovania sa jej nezmazateľne vryl do pamäti.“[4]
1942 – 1943 študovala na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. M. Shurmann, Ján Mudroch).
Štúdiá ukončila v rokoch 1945 – 1950 na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe (prof. Ján Bauch, Antoním Pelc).
Pôsobenie
Po ukončení štúdia pôsobila v rokoch 1953 – 1958 ako pedagóg na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave. V rokoch 1971 – 1985 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, katedra scénografie. Bola členkou tvorivej Skupiny 4. Taktiež je jedným zo zakladateľských členov Klubu konkretistov na Slovensku.
(Skupina 4 – Oľga Bartošíková, Jarmila Čihánková, Tamara Klimová, Viera Kraicová)[6]
Výstavná činnosť
Zúčastnila sa na výstavách Slovenského výtvarného umenia v Bratislave, Prahe, Moskve, Bruseli, Krakove, Havane, Stuttgarte, Dusseldorfe, Ríme, Florencii, Káhire, Alexandrii, Viedni, Alžíri, Osake, San Franciscu, Vilniuse, Berlíne a iné *** cena - 370 euro...za pravosť diela ručím - potvrdila ho aj dcéra autorky...